Biológia a naše správanie

Všetci sa asi zhodneme, že naše správanie ovplyvňuje veľmi veľa faktorov. Už vieme, ako behaviorálna ekonómia a nudging môže postrčiť ľudí k rôznym rozhodnutiam. Teraz sa pozrieme, ako funguje biológia na pozadí našich rozhodnutí a správania.

Podľa nositeľa Nobelovej ceny v behaviorálnej oblasti Daniela Kahnemana dochádza k prelínaniu viacerých vedných odborov, ako je sociálna a kognitívna psychológia, neurobiológia, ekonómia a pod. Aj preto Kahneman používa strešný pojem - aplikované behaviorálne vedy. Behaviorálne vedy nám pomáhajú lepšie pochopiť ľudské správanie. Skúmajú, čo na naše správanie vplýva. Tiež zohľadňujú biológiu ako dôležitý faktor správania. Ako ukazuje prehľad Roberta M. Sapolskeho (v jeho knihe BEHAVE: The Biology of Humans at Our Best and Worst) v uvedenej oblasti prebieha veľa výskumov a poznanie o vplyve biológie na správanie ľudí sa výrazne rozširuje.

Tabuľka znázorňujúca rozmach behaviorálnych vied za posledné 3 desaťročia (Sapolsky, 2018)

 

       
SEARCH TERMS      genes / behavior testosteron / agression amygdala / agression MAO / agression epigenetics / behavior
1980 - 90 128 53 5 2 0
1990 - 2000 9 288 401 97 40 9
2000 - 10 27 754 757 321 119 197
2010 - 20 52 487 1070 560 184 1012

Stále väčší počet autorov sa pri objasňovaní faktorov vplývajúcich na správanie ľudí venujú chemickým látkam ako sú neurotransmitery a hormóny, kam patria dopamín, testosterón, oxitocín, kortizol a pod. Je im jasné, že správanie ľudí neovplyvňuje len jeden faktor a že ďalšími významnými faktormi sú napr. kontext, prostredia v ktorom človek žije, ako aj gény. Neurotransmitery sú chemické látky, pomocou ktorých dochádza k prenosu impulzu z prostredia do nervového systému, čím umožňujú nášmu telu reagovať. Neurotransmitery a hormóny teda priamo nespôsobujú konkrétne správanie, ale skôr tvarujú, zcitlivujú a znižujú našu biologickú odozvu na stimuly z nášho prostredia, ktoré môžu správanie ovplyvniť. V tomto blogu sa bližšie pozrieme na dopamín.

Dopamín a motivácia

Dopamín je neurotransmiter a jeho účinky sa najčastejšie dávajú do súvislosti s procesmi odmeňovania, učenia, pamäti a pod. Zatiaľ čo noradrenalín tvaruje to, ako je človek ostražitý, bdelý a akú pozornosť venuje jednotlivým javom, dopamín upravuje úroveň motivácie – ako veľmi chceme jednotlivé veci, aktivity, javy... resp, ako veľmi po niečom túžime, a pod. Produkuje sa najviac vtedy, keď ľudia vykonávajú novú aktivitu, ktorá vedie k neočakávaným odmenám. Poháňa k tomu, aby človek išiel aj za zabehané chodníčky/rutiny, a snažil sa hľadať nové vzorce a techniky. Keyness (1936) toto podpovrchové lákanie nazýval „živočíšne pudy“ (animal spirit), vnímal ho ako spontánnu naliehavosť nútiacu skôr konať ako nekonať. Hovoril o pulzujúcim srdci ekonomiky. Dopamín láka robiť nové veci, nazýva sa aj molekula histórie (Coates, 2002). Povzbudzuje do fyzickej aktivity, ktorá vedie k neistým výsledkom. Zároveň o nej vedci hovoria ako o najnávykovejšej droge, ktorú pozná
ľudský mozog. Vie vyvolať také omámenie, ktoré presvedčí človeka, že nič dôležitejšie pre neho v danom momente neexistuje. Je spájaný s takými emóciami ako je radosť a šťastie. ​Je však potrebné uviesť, že reakcia na akúkoľvek odmenu sa opakovaním stáva zvykom a nič nie je také “úžasné”, keď sa to opakuje (Sapolsky, 2018). Zároveň platí, že dopamín pôsobí obojsmerne - výrazne reaguje na neočakávané dobré správy a znižuje sa pri zlých správach. Na záver tohto blogu len zopakujem - aplikované behaviorálne vedy prinášajú poznanie o tom, že naše správanie je do veľkej miery reakciou našej biológie na kontext či prostredie, v ktorom sa nachádzame. Lepšie pochopenie nášho správania si preto vyžaduje nie len porozumenie psychológii nášho rozhodovania, rozmýšľania či usudzovania, ale aj pochopenie biologického nastavenia nášho tela.


Prof. Emília S. Beblavá
Ústav verejnej politiky FSEV UK

×
×