Experimenty a verejná politika: Behaviorálne vedy v praxi

Dňa 5.5. 2018 sa na Ústave Verejnej Politiky FSEV UK konala diskusia na tému: Experimenty a verejná politika – behaviorálne vedy v praxi.

Účastníkmi diskusie boli:
o    doc. Mgr. Jiří Špalek , PhD., vedúci katedry verejnej ekonómie Masarykovej univerzity v Brne a riaditeľ Laboratória experimentálnej ekonómie (MUEEL)
o    Ing. Viera Hainzl z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
o    Patrik Pavlovský, behavioral policy specialist & executive secretary pre Slovak Behavioral Economics Network (SBEN)

 

Diskusiu začal doc. Mgr. Jiří Špalek , PhD. krátkym úvodom ekonomického pozadia teórii, ktoré sú skúmané v Laboratóriu experimentálnej ekonómie (MUEEL) v Brne. Spomínal sériu „nobelistov“ Kahneman, Smith (2002); Roth (2012); Shiller (2013) ku ktorým sa z oblasti ekonomicky – psychologického prostredia pridal v roku 2017 Richard Thaler s rozvinutím teraz čoraz populárnejšieho nudgingu.

Hlavou témou bola užitočnosť využívania experimentov a testovania teórii, ktoré častokrát v skutočnosti nezodpovedajú predikčným tendenciám pozorovateľov či navrhovateľov samotných behaviorálnych intervencii. Pri experimentálnej činnosti v oblasti behaviorálnej ekonómie je potrebné robiť kompromisy a diskutovať o pohľade pravidiel testovania z ekonomického a psychologického hľadiska.

Ing. Viera Hainzl z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu predstavovala budúcnosť evidence – based public policies pre Slovensko. V súčasnosti sa na Slovensku pracuje na rozvoji Nudge Unit teamu, ktorý bude presadzovať behaviorálne vedy vo verejnej správe so špeciálnym zreteľom na bežné životné situácie ľudí. Ich tím bude spolupracovať s viacerími rezortami. Hlavným cieľom Nudge Unit bude vytvorenie ekosystému, ktorý by viedol k organickému rozširovaniu behaviorálnych inovácií naprieč verejnou správou. Rezorty budú napríklad smerovať k zbieraniu informácii, k výberu tých najvhodnejších intervencii a zdieľanie toho, čo sa testovaním zistí.

Má zavedenie behaviorálnych intervencii vo verejnej správe možné obmedzenia? Popravde, samozrejme.  Síce je experimentovanie užitočným nástrojom na skúmanie správania, má svoje limitácie. Pri vytváraní kvalitných verejných politík si navrhovatelia behaviorálnych intervencii musia byť vedomí toho, že to, čo bolo úspešne odskúšané na malej vzorke, nemusí fungovať aj globálne a preto je nutné vytvárať také politiky, ktorých dlhodobý efekt sa bude priebežne sledovať a kontrolovať.

Medzi diskutované témy patrilo etické hľadisko jednotlivých experimentov a teda otázka toho, nakoľko je vhodné ľuďom nehovoriť, že sú „postrčení“ k lepšiemu rozhodnutiu. Zároveň sa diskutovalo o tom, nakoľko môže transparentnosť nudgingu znížiť jeho efekt (experimenty ukazujú, že ho neznížia). Default choices: áno-nie? Jedná sa o manipuláciu alebo nie? Ako v zámere poznamenala prof. Ing. Emília Sičáková- Beblavá Ph.D., svojím spôsobom je každý default formou nudgu.

 

×
×