Múdrosť davu a finančné rozhodnutia

V niektorých situáciách sa oplatí počúvať názory väčšiny, v iných je lepšie sa poriadne zamyslieť a vyhodnotiť celú situáciu. To je často veľmi náročné, a preto radšej urobíme to, čo všetci ostatní. Čítajte ďalej a zistite, kedy dať radšej na vlastnú hlavu.

Autor: Jakub Křivan, člen boardu SBEN

V rámci mojej práce som často pozývaný na konferencie, na ktorých v rámci finančného biznisu hovorím aj o základoch finančného správania. Ako každý, kto cestuje na služobné cesty, viem, že niekedy je v cudzom meste zložité nájsť dobrú reštauráciu alebo ubytovanie. Zatiaľ čo mnoho dobrých hotelov vyzerá pekne zvonku, je to len jeden z atribútov, ktorý by sme mali pri výbere zohľadniť. Po niekoľkých zlých skúsenostiach som sa naučil využívať silu recenzie, ktorá obsahuje názor mnohých ľudí, teda davu. Rôzne aplikácie dnes poskytujú agregované recenzie, ktoré usmerňujú hostí do hotelov a reštaurácií, ktoré získali najlepšie hodnotenia.

Nie vždy sa stotožňujem s názorom jednotlivca, ale zatiaľ som nikdy nebol sklamaný s pokrmom alebo hotelom, ktorý získal uznanie davu. Vo veciach, ktoré sú pre ľudí dôležité a hmatateľné (napr. jedlo či ubytovanie) sa v dave nachádza múdrosť. Ak nám teda múdrosť davu môže pomôcť rozhodnúť sa, ktorý hotel si vyberieme, zdá sa byť intuitívne, že má čo ponúknuť aj väčšine investorov. Nie je tomu však tak. Opäť platí, že pravidlá na burzách zvyknú postaviť konvenčnú logiku na hlavu a vyžadujú od nás, aby sme pracovali na základe iných predpokladov.

Prečo teda existuje kvalitatívna medzera medzi investovaním a kulinárskymi rozhodnutiami? Známy behaviorálny ekonóm Richard Thaler identifikoval vlastnosti, ktoré robia optimálne rozhodovanie ťažkým:

  • benefity vidíme  teraz, ale náklady neskôr
  • s niektorými rozhodnutiami máme málo skúseností
  • spätná väzba nie je okamžitá
  • jazyk v komunikácii nie je jasný

Výber dobrého jedla pozostáva z jasnej komunikácie (“naša špeciálna ponuka je domáci, vyprážaný oštiepok v chrumkavom cestíčku”), okamžitej spätnej väzby (“hm, to je také dobré”), často sa opakujúcej skúsenosti  (jeme 3x denne a viac) a kombinácie okamžitých a oneskorených nákladov (aktuálna konzumácia veľkých porcií sa okamžite prejaví na vyššej cene, no na váhe sa badateľne ukáže až o niekoľko dní či týždňov).

Na strane druhej investičné rozhodnutia porušujú všetky Thalerové podmienky. Skladajú sa z ťažko zrozumiteľného jazyka (napríklad slová ako vysoká volatilita), majú výrazne oneskorenú spätnú väzbu (hlavne v prípade dlhodobého sporenia), nie sú robené tak často (iba v prípade, že ste vyhrali v športke veľký balík peňazí), a má výhody, ktoré sú oneskorené až do bodu, ktorý si momentálne sotva dokážeme predstaviť (odchod do dôchodku). Dav nám môže poskytnúť dobré rady pri výbere jedla, pretože ide o rozhodnutie, ktoré sa robí často a má jasné okamžité výsledky. Naopak, múdrosť alebo bláznovstvo daného investičného rozhodnutia sa nemusí prejavovať roky, čo znamená, že netrpezlivý dav nám v tomto prípade dokáže ponúknuť len málo múdrosti.

Z výskumu profesora Thalera vyplýva, že dav sa nerozhoduje vôbec správne v tom, kedy vstúpiť a vystúpiť z burzy resp. kedy kúpiť a predať daný cenný papier. Davy väčšinou vstupujú na burzu v čase okamžitého potešenia a dlhodobej bolesti (tzv. “býčie” alebo rastúce trhy) a odchádzajú v čase bezprostrednej bolesti a dlhodobého potešenia (tzv. “medvedie” alebo klesajúce trhy). Väčšina investorov investuje po veľkých ziskoch na kapitálovom trhu, a “vyťahuje” peniaze po utrpení straty - stratégia kúpiť vysoko a predať lacno. Investori si totiž často iracionálne myslia, že keď niečo rastie už dlho, tak to bude v raste aspoň nejakú dobu aj pokračovať. A na druhej strane vyťahujú svoje peniaze až po veľkých stratách, pretože priznať si, že urobili zlé rozhodnutie, nechcú tak rýchlo. Snažia sa najskôr nejako pretrpieť menšie prehry, než si priznajú chybu.

Opäť vidíme, že uprednostňovanie každodenných pravidiel voči pravidlám na burze znamená obchodovanie s lacným emočným potešením pre trvalú chudobu.

×
×