Nie je všetko racionálne, čo sa blyští

Byť dlhodobo úspešný v živote či v podnikaní okrem iného vyžaduje vnímať, rozumieť a kontrolovať svoje vlastné myslenie, emócie a rozhodovanie. To všetko však v mnohých prípadoch nie je úplne racionálne — napriek tomu, že si ľudia spravidla myslia opak.

Práve toto iracionálne správanie a rozhodovanie skúma behaviorálna ekonómia. Dáva tak všetkým ľuďom, bez ohľadu na ich povolanie, možnosť rozhodovať sa v živote lepšie a vďaka tomu aj úspešnejšie dosahovať svoje ciele. Tento článok slúži ako úvod do celej témy — a áno, týka sa aj vás.

Behaviorálna ekonómia. Znie  to možno odstrašujúco, v skutočnosti je to však mimoriadne praktická disciplína, prospešná v zásade každému. Prečo? Pretože umožňuje robiť lepšie rozhodnutia. A to sa týka naozaj každého.

Behaviorálna ekonómia kombinuje disciplíny psychológie a ekonomických vied na vysvetlenie, ako a prečo ľudia robia zdanlivo iracionálne a nelogické rozhodnutia — pri nakupovaní, plánovaní svojej budúcnosti, rozhodovaní sa o malých aj zásadných veciach a tiež v oblasti vlastných financií — či už ide o investície, šetrenie alebo požičiavanie si peňazí.

Čo je teda základom behaviorálnej ekonómie?
To, ako sa rozhodujeme v neistých situáciách, určuje spôsob nášho vnímania, spracovania a organizovania informácií. Z evolučných príčin (objasnených nižšie), však pritom ľudský mozog podlieha celému radu systematických chýb, tzv. skreslení. Náš mozog (v podstate náš hardvér) je odhadom 100 000 rokov starý. Náš softvér - teda naše emócie a premýšľanie - nie sú omnoho mladšie.

Tento pohľad dobre ilustruje analógia, keď sa na mozog pozrieme z hľadiska programátora. Ten pred 100 000 rokmi v afrických stepiach musel vyvinúť robustný program pre našich predkov. Požiadavka bola jednoduchá: PREŽIŤ. Tento program prežitia bol vypracovaný na základe dostupných informácií. Tam, kde však mozog jednoducho nedisponoval dostatočnými informáciami, aby urobil isté rozhodnutie, prišli k nasadeniu prvé jednoduché čiastkové „programy“, aby aj v prípade neistoty (napr. kamarát alebo nepriateľ?) bolo možné dosiahnuť uspokojivé rozhodnutie (bojovať alebo utiecť?).

Tieto malé programy nasadzované pri neistote sa nazývajú heuristiky. Ak chýbajú detailné informácie, čas alebo motivácia, snaží sa náš mozog prostredníctvom týchto skratiek prísť k prijateľným riešeniam.

Pri tomto spôsobe hľadania riešenia vnímania a interpretácie informácií, ako aj pri ukladaní a vyvolaní informácií, však môže dôjsť k množstvu už spomínaných chýb. A tak, hoci bol program našich predkov postačujúci (zabezpečil napokon prežitie ľudstva až do dnešného dňa), náš súčasný svet je nepomerne komplexnejší ako pred 100, 1 000 alebo 100 000 rokmi.

Zatiaľ čo aktuálne smartfóny majú viac výpočtovej kapacity ako Apollo 13 spred 40 rokov, musíme si my, ľudia, vystačiť ešte stále s rovnakým softvérom. Nemôžeme sa preto čudovať, keď náš mozog občas vyprodukuje chybnú správu — „error“ — a mentálna strata dát následne ohrozuje napríklad náš majetok.

Behaviorálna ekonómia rieši presne takého situácie, vysvetľuje ich a pomáha ich korigovať a prekonávať tak potenciálne rizikové či nebezpečné situácie. Jej uplatnenie je tak rovnako cenné v bežnom živote či vypätých situáciách, napr. takých, v ktorých ide o váš majetok alebo o vašu budúcnosť.

V ďalších dieloch seriálu vám ukážeme konkrétne praktické aplikácie z rozličných oblastí života a ukážeme vám prostredníctvom nich, ako využiť behaviorálnu ekonómiu priamo vo vašom živote a ako vám osobne môže pomôcť.

Autorom príspevku je Jakub Křivan

×
×