To najlepšie z behaviorálnej ekonómie za október

Vediete tím a chceli by ste vedieť, ako kolegov lepšie motivovať pomocou odmien? Ako facebook pomohol dostať viac ľudí k voľbám? A aké nástrahy na nás čakajú pri používaní zoznamovacích aplikácií ako je napr. Tinder? Čítajte ďalej a nájdite odpovede.

Neisté odmeny a motivácia – Ako ľudí odmeňovať, aby podávali vyšší výkon

Luxi Shen, Christopher K. Hsee a Joachim Talloen z Univerzity v Hong Kongu sa rozhodli zistiť, ako rôzne druhy odmeňovania budú pôsobiť na motiváciu ľudí k behaniu. Pripravili experiment s novými členmi bežeckého klubu. Nováčikom povedali, že na začiatok majú odbehnúť 400 metrový okruh, koľkokrát budú chcieť. Na konci každého okruhu dostala polovica z nich vždy 5 bodov, ktoré na konci tréningu mohli vymeniť za peniaze. Druhá polovica bežcov na konci každého okruhu dostala buď 5 alebo iba 3 body, pričom odmena bola vždy vybraná náhodne. Výsledky ukázali, že bežci v druhej skupine, ktorí nikdy vopred nevedeli, koľko bodov dostanú, ubehli priemerne 14 okruhov. Bežci v prvej skupine, kde bola odmena za každý okruh rovnaká, ubehli skoro o polovicu menej okruhov – priemerne len 7 a pol okruhu. Podobne odmeny fungovali aj v ďalších experimentoch, ktoré zisťovali, napríklad koľko matematických príkladov sú ľudia ochotní vypočítať. Aj tu sa potvrdilo, že pokiaľ ľudia nevedia presne, akú odmenu a v akej výške dostanú, sú ochotní pracovať viac. Celý článok si môžete prečítať TU.

Ako facebook dostal ľudí k voľbám?

Facebook v spolupráci s Kalifornskou univerzitou zisťoval, aký efekt malo tlačidlo „I voted“ (po slovensky „Volil som“) na reálnu účasť v amerických voľbách v roku 2010. Keď ste sa prihlásili na facebook v deň volieb, otvorila sa vám pripomienka, ktorá vyzerala takto:

Kliknutím ste mali potvrdiť, či už ste volili. Okrem toho facebook využil viacero princípov behaviorálnej ekonómie na to, aby čo najviac ľudí naozaj k voľbám prišlo. Už samotná pripomienka pomáha ľuďom, ktorí možno zabudli, že voľby sú už daný deň. Ďalej pripomienka nabáda, aby ste našli najbližšie volebné miesto a rovno odkazuje na stránku, kde ho môžete nájsť. Vedľa správy sa ukazuje počítadlo, ktoré uvádza počet ľudí, ktorí už volili na facebooku. Tento prvok pracuje s tzv. sociálnym schválením, ktoré nám hovorí, že ľudia majú tendenciu nasledovať to, čo robí väčšina ostatných a to hlavne, keď sa rozhodujú v neistote. So sociálnym schválením pracujú aj fotky a mená dole. Facebook vám tu ukázal vašich priateľov, ktorí už volili. Zároveň je tu vyzdvihnutý aj princíp konkrétnosti, pretože vaši priatelia vás ovplyvnia viac, ako milión ľudí, ktorých nepoznáte. A aký mala táto pripomienka reálny efekt? Oproti predchádzajúcim voľbám prišlo o 340 000 ľudí viac.

Ako ale došli k tomuto ohromujúcemu výsledku a ako mohli odlíšiť, aký bol efekt facebooku samotného, keď o voľbách informuje veľa ďalších médií? Facebook rozdelil ľudí do troch kategórií: Prvá skupina videla vyskakovacie okno, ako môžete vidieť vyššie. Toto okno obsahovalo počítadlo, odkaz na stránku s volebnými miestami aj obrázky najbližších kamarátov, ktorí už klikli. Druhej skupine vyskočilo podobné okno, ale bez informácie o tom, ktorí priatelia už klikli. A tretia skupina slúžila ako kontrolná a nezobrazilo sa jej žiadne vyskakovacie okno ako pripomienka. Po voľbách museli porovnať zoznamy voličov so zoznamom ľudí, ktorí zaklikli, že volili. Dokonca týmto spôsobom zistili, že zhruba 60 000 hlasov pribudlo len na základe „nákazlivosti“ – toho, že ľudia videli ostatných v svojej sociálnej sieti kliknúť na tlačidlo „Volil som.“ Celý článok je dostupný TU.

Behaviorálna ekonómia a zoznamovacie aplikácie

Prieskum agentúry Statista ukázal, že medzi najpoužívanejšie online zoznamovacie nástroje patria aplikácie Tinder, Badoo a Plenty of fish. Tieto aplikácie totiž používa 32 – 45 % nezadaných. Dôležitou súčasťou týchto aplikácií je rozhodovanie a práve na to, ako sa rozhodujeme o našom budúcom partnerovi, sa zameriava aj behaviorálna ekonómia. Už Dan Ariely a George Loewenstein pozorovali tzv. heat of the moment effect u mužov, ktorí sa rozhodovali pod vplyvom sexuálneho vzrušenia a toto vzrušenie negatívne ovplyvnilo ich voľby. V prípade zoznamovacích aplikácií sa vám tak môže stať, že si vyberiete partnera alebo partnerku, ktorú by ste si s chladnou hlavou nevybrali.

Okrem toho, že pod vplyvom vzrušenia sa rozhodujeme horšie, Schwartz zistil, že ľudia trpia tzv. paradoxom voľby, v situáciách keď majú na výber príliš veľa možností. Predstavte si, že si máte vybrať z 24 druhov džemu. Podobnú úlohu dali ľuďom pri ochutnávke v supermarkete. Keď si ľudia mohli vyberať z 24 druhov, strávili pri stánku oveľa dlhší čas, ale väčšina si džem nakoniec nekúpila. Keď však zredukovali počet druhov na 6, oveľa viac ľudí si džem aj kúpilo, pretože rozhodnutie bolo jednoduchšie. Paradox voľby nám hovorí, že čím väčšiu slobodu v rozhodovaní máme, tým horšie sa cítime a často radšej neurobíme žiadnu voľbu.  A práve s týmto problémom sa často stretávame aj v prípade zoznamovacích aplikácií. Veľa atraktívnych možností často zapríčiní to, že si nakoniec vôbec nevyberieme alebo naopak „swipeujeme“ doprava úplne všetkých.

V zoznamovacích aplikáciách sa prejavuje aj efekt psychologickej vzdialenosti. Tento efekt nám hovorí, že čím väčšiu psychologickú vzdialenosť cítime, tým viac sa sústreďujeme na celok a kontext ako na jednotlivé časti a objekty. V aplikáciách sa to prejavuje hlavne tak, že sa skôr pozrieme na celkovú atraktivitu fotky a neriešime, čo o sebe daná osoba napísala v profile. V niekoľkých experimentoch zistili, že keby osoby zohľadnili všetky atribúty v profile, vyhli by sa sklamaniu z osobného stretnutia.  Celý článok nájdete TU.

SBEN odporúča

  • Ak ste fanúšikovia Dana Arielyho (ako my) alebo chcete získať nejaké tipy, ako ušetriť, pustite si tento podcast.
  • Pokiaľ máte chuť skôr na nejaké to video, pozrite si Kristen Berman, ktorá hovorí o tom, ako vytvoriť skvelý produkt s použitím behaviorálnej ekonómie.
  • Pridávame aj tip na knihu Predictably Irrational od Dana Arielyho. Krátke zhrnutie poznatkov z knihy si môžete prečítať TU.

 

×
×