To najlepšie z behaviorálnej ekonómie za september

Opäť prinášame najnovšie články z oblasti BE. Ako zjesť, čo si naložíte na tanier a prestať vyhadzovať jedlo? A koľko by ste si mali našetriť na dôchodok? Nájdite odpovede na tieto otázky a okrem toho zistite, aký štýl reciprocity využívate a ako to môže ovplyvňovať vašu prácu.

Naozaj viete zjesť to, čo ste si naložili?

Predstavte si, že ste na all-inclusive dovolenke. Určite si všetci vieme vybaviť švédske stoly prehýbajúce sa pod jedlom. Chceli by ste ochutnať od každého kúsok a tak si naberiete plné taniere. Ak ste ako väčšina ľudí, všetko to zjesť nezvládnete a jedlo skončí v koši. Ako by mohla behaviorálna ekonómia pomôcť s týmto problémom?

V skutočnosti už sa konalo niekoľko experimentov, ktoré pomohli znížiť množstvo vyhadzovaného jedla. V Škandinávii napríklad zistili, že stačí, keď ľuďom povedia, že si nemusia všetko jedlo naložiť hneď a môžu sa s tanierom vrátiť. Váha vyhodeného jedla sa tak znížila o 20 %! V Dánsku potom prišli na to, že keď zmenšili priemer tanierov o 3 cm, vyhodeného jedla bolo o 26 % menej. Ďalšiu jednoduchú stratégiu vyskúšali vo Francúzsku, kde vyvesili v jedálni plagát, ktorý informoval o tom, koľko kilogramov jedla sa vyhodilo predchádzajúci deň. Takto jednoducho znížili počet vyhodeného jedla o 40 %. V reštauráciách si väčšinou nemôžete vybrať, koľko jedla dostanete, ale môžete si jedlo nechať zabaliť. Ľudia však túto možnosť často nevyužívajú. V jednej talianskej reštaurácii to vyriešili pomocou metódy prednastavenej možnosti alebo po anglicky default. Na stoly umiestnili žetóny, ktoré boli z jednej strany červené a z druhej zelené. Žetón bol vždy na začiatku položený zelenou stranou hore, čo signalizovalo obsluhe, že zákazník si želá zvyšok jedla zabaliť. Keď zákazník nechcel jedlo zabaliť, musel žetón otočiť tak, aby bola hore červená strana. Z pôvodných 40 % zákazníkov, ktorí si jedlo zobrali domov, sa po zavedení žetónov zvýšil tento počet na 85 %.

Viete, koľko si potrebujete našetriť na dôchodok?

Dan Ariely a Aline Holzwarth sa snažili zistiť, koľko ľudia odhadujú, že budú potrebovať peňazí na dôchodku. Keď sa ichspýtali, väčšina prišla na to, že budú potrebovať asi 70 % ich príjmu. Znie to na prvý pohľad celkom rozumne. Keď však chceli vedieť, ako sa k tomuto číslu ľudia dostali, zistili, že nič nepočítali a túto sumu len niekde počuli a dávalo im to zmysel. Otázkou teda je, ako by ste sa mohli dostať k presnému číslu? Musíte zohľadniť veľmi veľa informácií o tom, ako by ste vlastne chceli svoj dôchodok stráviť. Kde budete bývať a za koľko? Koľko budete musieť investovať do svojho zdravia? Aká bude inflácia? Budete len sedieť doma alebo chcete cestovať a chodiť do divadla? Koľkokrát za mesiac chcete jesť v reštaurácii?

Aby zistili, ako sa zmení odpoveď na otázku “Koľko percent zo svojho príjmu budete potrebovať na dôchodku?” po tom, čo si ľudia zodpovedajú tieto a mnohé ďalšie otázky, urobili ďalší experiment. Prišli na to, že ľudia na dôchodku v skutočnosti budú potrebovať až 130 % svojho terajšieho príjmu, aby mohli žiť tak, ako si želajú. Práca ako aktivita je totiž v skutočnosti veľmi úsporná na výdaje. Keď ste na dôchodku, vnímate to, ako by bol stále víkend a musíte nejako vyplniť voľný čas. A to často aktivitami, ktoré nie sú zadarmo. Ak chcete zistiť, koľko budete potrebovať na dôchodku konkrétne vy a koľko musíte našetriť, môžete vyskúšať tabuľku, ktorú vyvinuli na Duke University. Celý článok aj s otázkami, ktoré by ste si mali zodpovedať,  je potom k dispozícii TU.

Aký štýl reciprocity využívate?

Predstavte si túto situáciu: Ste na obede s kamarátom, ktorý si hľadá novú prácu. Chcel by pracovať v spoločnosti, kde pracuje aj váš spolubývajúci z výšky. Už ste s ním ale niekoľko rokov nehovorili. Zároveň ste v situácii, kedy by ste potrebovali nejakú profesionálnu radu od kamaráta, s ktorým práve sedíte naobede. Čo by ste spravili?

A. Poviete kamarátovi, že ho predstavíte bývalému spolubývajúcemu.

B. Poviete kamarátovi, že ho predstavíte bývalému spolubývajúcemu a zároveň ho požiadate o radu, ktorú od neho potrebujete.

C. Poviete kamarátovi, že by vám nebolo príjemné predstavovať ho bývalému spolubývajúcemu, keďže už sa spolu dlhšie nerozprávate.

Odpoveď na túto otázku by mala určiť váš štýl reciprocity (tá hovorí o tom, ako pristupujete k interakcii s ostatnými ľuďmi), ako ich určil Adam Grant:

  1. Ak ste si vybrali odpoveď A, patríte k tým, čo rozdávajú (givers): Sústredíte sa hlavne na ostatných a radi pomáhate bez toho, aby ste niečo čakali na oplátku.
  2. Ak ste si vybrali odpoveď C, patríte k tým, čo berú (takers): Ste zameraný/á hlavne na seba a svoje potreby. Snažíte sa získať pre seba všetko, čo môžete, a ideálne sa vy sami ničoho vzdať nechcete.
  3. Ak ste si vybrali odpoveď B, patríte k tým, čo dorovnávajú (matchers): Máte to tak, že ak vám niekto niečo vezme, vezmete aj vy jemu. Ak vám naopak niekto niečo daruje, tiež mu niečo darujete.

Najviac ľudí si vyberá odpoveď B. Väčšina z nás má toto evolučne výhodné nastavenie a tí, čo berú a rozdávajú predstavujú dva extrémy na kontinuu reciprocity.

Ktorý z týchto štýlov je podľa vás najmenej úspešnejší v práci? Najhorší výkon podávajú tí ľudia, ktorí sa rozdajú, pretože často obetujú vlastný úspech, aby mohli pomôcť ostatným. A kto by mohol byť najúspešnejší? Prekvapivo aj tu sa umiestňujú na prvej priečke rozdávajúci jedinci. Ako je to možné? Ukázalo sa, že existujú 2 typy týchto “rozdávačov.” Jeden sa vyznačuje svojou nezištnosťou a okamžite nechajú ležať všetko, čo zrovna robia, len aby pomohli priateľovi. Títo ľudia síce majú skvelé vzťahy s kolegami, ale podávajú kvôli tomu najhorší výkon. Druhým typom sú “rozdávači” len čiastočne zameraní na ostatných (otherish givers). Tiež pomáhajú ostatným ako prvý typ, ale zároveň sú si vedomí toho, že ich ostatní môžu zneužiť a dávajú si na to pozor. Ak chcete zistiť, ako sa stať úspešným “rozdávačom,” prečítajte si celý článok TU.

SBEN odporúča:

  • Ak potrebujete osviežiť základné koncepty behaviorálnej ekonómie a zároveň obľubujete podcasty, určite si vypočujte Melinu Palmer TU.
  • Zaujímate sa o verejnú politiku? Behavioral Scientist pripravil špeciálny výber nudgeov, ktoré už boli v minulosti využité. Čítajte viac TU.
  • Pokiaľ chcete zistiť viac o tzv. optimistickom skreslení a kde ho všetci používame, odporúčame TEDtalk od Tali Sharot.

 

Autor: Nikola Bernatová

×
×