Nepraskne to pod vami – o nerezovom zábradlí môžu medzi niektorými nevzdelanými ľuďmi kolovať zvesti, že je to síce oceľ, ale tým, že je legovaná molybdénom, niklom a chrómom, utrpí jej pevnosť. Môžu sa potom zákonite domnievať, že ide o materiál krehký a mäkký, a že sa určite nehodí na konštrukčné účely, maximálne tak do kuchyne na riad. To ale nie je pravda, pretože legujúce prvky nemajú žiadny vplyv na mechanické vlastnosti nerezovej ocele, môžete teda bez obáv na zábradlie vyliezť, môžete sa po ňom kĺzať a môžete sa oň oprieť všetkou silou. Rozhodne pod vami nepraskne, a ak je správne pripevnené na svojom mieste, potom vám nehrozí prakticky žiadne nebezpečenstvo. Ibaže by ste z neho spadli vlastnou neobratnosťou, ale to už pripočítajte vinu nie zábradliu ako takému, ale sebe.
Nepotrebujete farbu, štetec a riedidlo – za socializmu bolo natočených niekoľko filmov či seriálov, kde sa ľudia zaoberali náterovými hmotami a natieraním rôznych stavebných konštrukcií. Okrem maľovania interiérov, čo je bežné aj dnes, sa vtedy riešili aj nátery okien, dverí, dverných zárubní, a tiež plotov a zábradlí. V tej dobe sa veľmi často využívala najmä konštrukčná uhlíková oceľ a drevo, a tak boli nátery týchto materiálov prakticky na dennom poriadku v celej republike.
Natierať zábradlie však vyžadovalo okrem samotnej farby, riedidla a štetca aj šmirgľový papier a brúsny kotúč, alebo drôtenú kefu, niekedy bolo dokonca nutné využiť tryskanie pomocou abrazívneho kremičitého piesku mobilným kompresorom, takže išlo naozaj o náročné pracovné operácie.
Tomu všetkému sa dá ale veľmi dobre vyhnúť nerezovým zábradliam v Nitre. Nerezová oceľ naozaj nevyžaduje žiadne nátery, ani brúsenie, tryskanie či chemické ošetrenie, zábradlie sa vôbec nenatiera, iba sa čistí od mastnoty a prachu bežnými saponátmi a horúcou vodou, načo sa odporúča zábradlie utrieť do sucha.